Březen 2014

It's beautiful day 14

31. března 2014 v 17:02 | Will-R

It's beautiful day 14

Čas bežal veľmi rýchlo, keď sa človek zabáva tak to tak je. Spravila som ovocnú misu a keď som vyšla na záhradu, baby boli tak poprelpletané, že som si ich musela cvaknúť. Bolo pol piatej, z terasy som kričala na baby, "dievčatá, ide náš seriál! Teda váš!" Rozutekali sa dovnútra, vedela som, že pozerávajú pravidelne seriál tak som im to pripomenula. Som tak pozorná :D Zatiaľ čo oni pozerali, ja som poupratovala dvor. Po zbytok večera sme sa rozprávali, teda ja s Lottie a Fee. Spoznávala som ich stále viac a viac. Rozprávali mi o škole, o chalanoch o tom čo robievajú radi, kam chodievajú a tak. O pol desiatej som ich poslala spať, "veď zajtra vstávate do školy." "Pripadáme ti jak deti?" Pousmiali sa ale aj tak odišli. Keď sa hore zhaslo, tak som si konečne s kľudom rozložila notebook na kuchynský stôl, vyložila nohy a začala čítať. O kom inom ako One Direction. Bola som zažratá do čítania, okolie som nevnímala. Myslím, že keby pri mne fajčila sliepka tak si to nevšimnem.
"Takže 1D?" Opýtal sa hlas zozadu. Zlomok sekundy a ja som mala zaklapnutý ntb, bola som vystretá, oči vypúlené a otočená na smer odkiaľ prišiel hlas. "Nevieš klopať?" Naštvane som sa opýtala. "Megan, ja som tu doma. A okrem toho, nie sú tu dvere." Spokojne si odpovedal a smial sa. "Ohm, ehm, dobrú noc." Chytila som si ntb a zošit a chcela ísť do izby. Pri prechádzaní okolo neho ma chytil za ruku a trhol so mnou. "Kamže, kam si sa vybrala?" "Do postele!" Odsekla som a snažila sa vymaniť ale zas so mnou iba trhol. Na poschodí buchli dvere na wc, Louis sa zlakol a ja som toho využila, odpálila som do izby, až sa za mňou prášilo. Zavrela som dvere, položila ntb a zošit na stolík, spravila večernú hygienu a zalahla do postele. Pfff. Ráno som sa zobudila ZAS na hnusný prenikavý zvuk budíka. Cítim sa naozajstná chúva, alebo skôr mama čo chystá deti do školy? Mama čo je sama dieťa? Rozmýšlanie nechám na potom, teraz musím ísť nachystať desiatu. Ale mne sa nechce, tak príšerne sa mi nechce vyliezť z postele. Poležím si, veď mám 10 minút rezervu tak čo. Ostala som teda ležať, stále sa mi pomaličky zatvárali oči, vždy som si vtedy hodila malú facku. Počula som podvedomé klopanie na dvere ale nereagovala som. "Prestááááááňňňňňň!!!" A bola som prebraná. Kričala malá Phoebe, neviem na koho alebo na čo ale vyznelo to tak, že jej niekto niečo zobral a ona to chce späť. Pozrela som sa na hodiny, prešlo 28 minút a sakra! Zbehla som dole a videla som Fee, Lottie a dvojičky jak sedeli za stolom a raňajkovali. "Prečo ste ma nezobudili?" Zúfalo som sa opýtala s rukou na čele. Dokopy 3 krát som ich mala zatiaľ zobudiť a 2 krát som zaspala. "Ja som ti klopala," usmievala sa Fee. "Baby prepáčte, ja si asi nastavím 10 budíkov a s jedným veľkým budem spať." Na to sa zasmiali, povypytovala som sa čo by si dali na obed, zistila som, že môžem spraviť to čo chcem. Ostala som tam desať minút snimi, až dokým neodišli. Potom som si išla umyť zuby, očesať sa a najesť sa konečne aj ja. Keď som zišla dole, akurát niekto zaklopal. Bože to bolo také tiché klopanie, keby nestojím skoro pri dverách tak to ani nepočujem. Otvorila som trhnutím a ostala stáť s otvorenými ústami. Predomnou stála nejaká baba, bola oproti mne vysoká, fuh, alebo som ja naozaj taká malá? Zdvihla som hlavu. Ten jej hnusný pohľad, "kto si?" Povýšenecky sa ma opýtala. "Strážim dievčatá." Odpovedala som kľudne. Som takej povahy, že keď mi je niekto od prvého pohľadu nesympatický, tak ma nikdy nerozčúli. Takto to bolo s ňou. Zasmiala sa, a zas povýšenecky. Ona si myslí...z myšlienok ma vytrhol Louisov hlas. "Čo tu robíš El?" "Loui, ahojky, môžeme sa porozprávať." Ona má tak umelý úsmev, nikdy by som sa nemohla takto usmievať. Som tu nazvyš, otočila som sa a kráčala si pokojne do kuchyňe. Oni sa pozberali do obývačky. Hádali sa. Teda El bola aj príliš milučká, liezlo mi to na nervy, nemám rada takých doterných ľudí. Louis na ňu kričal ale nechcela som počuť čo, vôbec ma to nezaujímalo, tí ľudia ma nezaujímajú. Sláva im stúpla do hlavy. Schmatla som slúchatká a pustila si pesničky cez ntb. Áno, zas závisláčim na notebooku a neupratujem ale čo, upratovanie počká. Ich konverzácia skončila tak, že Louis vyhnal El von. Áno vyhnal ju a nezabudol tresknúť dverami. Divila som sa, že tu nie sú novinári. Už by mal byť článok o tom, ako sa rozišli a také podobné domýšlavé trapošiny. Louis sa postavil do oblúku rozdelujúceho obývačku a kuchyňu a sledoval ma s poker faceom. Zdvihla som oči, posmešne sa usmiala a čítala ďalej článok o Londýne. Hľadala som nejaké kluby na zabávanie, ach som ja to ale chúva. Stále tam stál, nedalo sa ho nevšímať, normálne až žiaril. Ach, dokedy tu bude? Nemal by byť na turné? Hmm. Už mi to išlo na nervy, neudržala som sa, dala som si sluchátka dole a opýtala sa podráždene, "máš problém?" "Som hladný, sprav mi raňajky." To nemyslí vážne. "To nemyslíš vážne?" "Vyzerám, že si robím srandu? Buď aspoň na niečo užitočná keď nevieš ani zobudiť baby do školy." Mal pravdu, teda asi, ja tu vôbec nič nerobím, som tu ako na dovolenke. Pôjdem na to inak. "Louis. Čo by si si dal na raňajky?" Postavila som sa a usmiala. "Sprav niečo. Hocičo." Povedal a potom odišiel. "Dobre." Hah, tak takto to pôjde. Spravila som mu obyčajný toast, hm, hádam to nóbl celebritke bude stačiť.
Toasty som položila na stôl a chcela zakričať z plných plúc "UUUUUUŽ to...., ehm, už to je." Louis sa zjavil vo dverách keď som chcela pokračovať hulákaním na celý dom.

{Day 09} A song that you know all the words to (or almost all)

31. března 2014 v 8:00 | Will-R

Pieseň, ktorej vieš všetky slová


Tak ja neviem, prvý krát som počúvala pesničku a naučila sa jej slová, to bola táto:



POTD#030

31. března 2014 v 7:30 | Will-R |  Photo of the day
To nie som ja, aby ste si nemysleli :)


It's beautiful day 13

30. března 2014 v 12:44 | Will-R

It's beautiful day

Skončila som teda premočená v bazéne. Louis si ten hod poriadne vychutnal, letela som jak vrece zemiakov. Vynorila som sa, musela som vyzerať jak Samara, potopila som sa preto ešte raz, zaklonila hlavu dozadu a až potom sa znovu vynorila. Stáli tam a smiali sa na mne. No, aspoň niekto sa tu smeje. "Šmejdi," zakričala som na nich a ošpliechala ich. Priplávala som k brehu a začala plakať. Jasné, plakať, na očko, toto mi ide, to moje herectvo. Liam sa hneď opýtal, "je ti niečo? Si v pohode?" Ja som sa naňho už s červenými očami pozrela a opýtala sa medzi vzlykmi, "pomôžeš mi?" A natiahla som mu ruku. Pristúpil bližšie a natiahol tiež svoju ruku. Milujem svoju vlastnosť, že sa dokážem rozplakať kedy chcem, chytila som ho pevne a v zlomku sekundy ho potiahla k sebe. Nečakal to, vôbec to nečakal, bolo to na ňom vidieť. S vypúlenými očami sa vynoril, "čoo ty jedna," začal sa smiať a ja, "naletééél, ahahaha." Začali sme sa špliechať. Za chvíľku mi ale začala byť naozaj zima. Pery som už mala fialové a cítila som ako drkocem zubami. Zas som priplávala ku kraju bazénu a natiahla na Harryho ruku s tým istým, "pomôžeš mi?" "No to určite, ja ti nenaletím," začal sa smiať a drgal do Nialla. "Ale ja si nerobím..cc...vážne," začala som sa smiať. Prečo si myslel, že stiahnem aj jeho. Nakoniec som sa sama vyštverala hore, síce horkoťatko ale vyštverala. Po ceste som nezabudla štuchnúť do Harryho a odišla som do izby. No skvelé, za hodinu mám ísť po baby a vyzerám jak šašo ktorý práve prišiel z detskej oslavy. Musela som sa osprchovať, umyť si vlasy, odmalovať sa, dať vysušiť veci a zase sa namalovať. Síce len špirálu ale všetko to dalo zabrať, prešla pol hodina. Vôbec som neváhala, schmatla som prvú vec čo som videla a obliekla si ju. Boli to riflové kraťase a zelené tričko s veľkým smajlíkom v strede. Nepamätám si, že by som si to niekedy kupovala. Zišla som dole, zastavila som sa na chodbe, dvere do kúpeľne boli otvorené a pri umývadle stál Louis. Umýval si tvár a bol bez trička. Úplne som sa nad ním rozplývala, oči mi museli žiariť na 100 kilometrov. Všimol si ma a pozrel sa na mňa. Zatriasla som hlavou akože nič a zmizla mu z pohľadu. Trapás. Ale on je taký sexi, pfff. Škoda, že je zadaný, no Meg ale čo si myslíš, že by ťa chcel? Pozri sa na svoju postavu a na postavu Eleonor, ty si len decko, o deti nemá nikto...pfff Rozohnala som moje myšlienky preč. Moje druhé ja ma ponižuje. Ja som strašná. Sadla som si za stôl a čakala kedy môžem vyraziť. Stále som videla pred sebou obraz Louisa, a ten jeho pohľad. Musela som byť červená jak paprika, som fakt taká trápna? Mohla som tam ešte desať minút sedieť, alebo vyjsť a ísť pomaličky pred školu. Chcem íst odtiaľto preč. Zdvihla som sa s vŕzgotom zasunula stoličku za stôl a usmiala sa. Otočila som sa a prešla oblúkom, respektívne neprešla, vrazila som do Louisa. Ach bože už zase? Chytila som sa za hlavu rukou a sklonila ju. Ani som sa naňho nepozrela, obišla som ho a vypadla von. Počula som iba jak sa zasmial, aspoň že tak. Za pár minút som došla pred školu, sadla som si na lavičku ktorá bola pred školou. Zachvíľku zazvonilo, usúdila som to z toho, že vyšlo milión deciek s krikom von. Ach tie školské časy. Počkať, lol, veď aj ja som mala chodiť teraz stále do školy. Postavila som sa a prišla k poslednému zábradliu. Aby ste si to mohli predstaviť, tak školský vchod bol zložený z 3 obrovských dverí a dole sa ťahalo 3x schodisko. Boli to široké a nízke schody zložené tak 10 schodov, potom plošina a zas desať schodov a 3 krát sa to opakovalo. Postavila som sa teda k tretiemu a vyhlížela barbiny. Ako prvá vyšla Fee, okamžite ma zbadala, čakala, že tam budem. Usmiala sa a smerovala ku mne. "Hojky, tak ako sa máme?" Pozdravila som ju. "Ja sa mám skvele ale čo Lottie?" Uškrnula sa a hlavou ukázala na blondýnku ktorá kričala po nejakom chalanovi. "Ú, ou, kto to je?" "To je jej...oúúú." Obidve sme sa začali smiať a pleskli sme si rukou. Prečo? Lottie strelila tomu chalanovi facku a bežala k nám. "Dobrá rana Lottie," usmiala som sa keď dobehla a my sme sa otočili a pomaly sme si išli sadnúť na lavičku a počkať na dvojčatá. "Ach, on je totálny debil." "Čo ti urobil?" Opýtala som sa. "On pozval na koncoročný ples Tessu a nie mňa. Teraz sa to snažil zahovoriť ale ja som to dávno vedela. Ach, prečo sú chalani takí?" "Ja ti neviem povedať," usmiala som sa na ňu a rozmýšľala nad svojimi láskami v Santa Barbare. "Ty Meg máš chalana?" Opýtala sa Fee. "Ou, ja? No ja," do riti čo teraz? "Aha Phoebe a Daisy, poďte ideme!" Oni ma zachránili, ja mám šťastíčko. Tie slniečka ma zachránili. Pobehali sme si ešte po parku a porobili fotky, potom sme sa vydali domov. Otvorila som dvere a vpustila baby dovnútra. Chalani už u nás neboli, jak fajn, dokonca ani Louis. Spravila som babám cestoviny s mäsovou šťavou, dvojičkám to strašne chutilo. Potom som ich poslala nech sa prezlečú a donesú nejaké hry. Rozložili sme si twister. Nikdy pred tým som to nehrala, počula som o tom ale nikdy nehrala. Baby mi to vysvetlili a začala sa hra plná srandy a preliezačok. Veľmi ma to bavilo, nikdy som si nemyslela, že to je taká sranda. Zabavilo to na hodnú chvíľu. Neskôr sme si rozložili pexeso a hrali o to, kto spraví ovocnú misu. Aj tak to nakoniec ostalo na mne. Ale veď na toto som sem prišla, aby som ich zabavila, pomohla im a naplnila ich brušká.

{Day 08} A letter for your best friends

30. března 2014 v 8:00 | Will-R

List tvojím najlepším kamarátom

Čo to je prosím pekne za tému? To ako na slohovku z angliny.

Radšej pridám pekné obrázky topánok:


POTD#029

30. března 2014 v 7:30 | Will-R |  Photo of the day


Avatary mojej výroby

29. března 2014 v 16:30 | Will-R
Vytvorila som pár avatarov, tak len, sú to moje prvé tak nie sú vôbec nejak extra pekné :) Anna sa mi tuším podarila najviac





It's beautiful day 12

29. března 2014 v 15:20 | Will-R

It's beautiful day 12

Zišla som aj s Liamom dole a zamierili sme hneď do kuchyne. Harry sedel za stololom a pred sebou mal hrubú kuchársku knihu. "Teraz ju otvor, a tam kde ju otvoríš tak to bude na obed." Zahlásil Zayn. V duchu som sa modlila nech to otvorí na nejakej prkotine, čo viem uvariť. Niekto ma vyslyšal, kniha ostala otvorená na Palacinkách. Vďaka Bohu, utrela som si čelo a začala vyberať z chladničky potrebné ingrediencie. Liam začal miešať cesto, bol úžasný. Ja som vytiahla šlahačku a čokoládu. Panvica bola už rozohriatá a prvá palacinka sa už robila. Liam chytil panvicu za rúčku a vyhadzoval si na nej palacinku. "Prestaň Liam lebo.." Nemusela som ani dopovedať, palacinka pristála na zemi. Všetci sme vybuchli smiechom. Druhú palacinku som spravila ja klasickým spôsobom. Položila som ju na vedlajší tanierik a robila ďalšie. Po 5 minútach som tam išla odložiť asi 12stu keď som zistila, že ten tanierik je prázdny. "Čo? Kde? Kde to?"

Z pondelka

29. března 2014 v 12:41 | Will-R |  DIARYbyME
Ozaj aj som zabudla na to, že som bola u zubárky a robila mi kaz. Strašne som sa bála, mala som aj prečo, bolelo to jak sviňa, dobre zas až tak nie ale bolo to nepríjemné, ono to vlastne nebolí ale je to nepríjemné. Už je to týždeň, som rada že mám po kaze ale včera ma bolel ten zub, teda neviem či tá bolesť išla od toho zubu, dnes už je fajn, som si lahla včera a prešlo to, takže Gregiana všetko dopadlo O.K. :D

A dnes je tááák pekno vonku, krásny jarný deň :)


Travelling trough time

29. března 2014 v 11:25 | Will-R

Cestovanie časom


Tak to existuje. Ale nie presne tak, ako si každý myslí. Nejde to tak, že sme v prítomnosti rok 2014, 29. 03. a presunieme sa do minulosti do roku napr. 2000. Tak to nejde. Ide o niečo iné, čo človek nedokáže pochopiť a ja vysvetliť.

Presnejšie ide o niečo, čo sa deje vo vesmíre ale ľudia o tom nemajú ani tušenia, vlastne nechú tomu veriť. Tak isto portály. Prečo by nemali existovať? Myslíte, že neexistujú? Ja si to nemyslím. Dokonca sú aj na Zemi ale to je teraz jedno. Aj si môžete myslieť alebo napísať, že som sprostá ja sa neurazím :-)

Č Í T A M


http://beatricia.blog.cz/ | http://allm.blog.cz/
| http://oneordinarygirl.blog.cz/ |
| http://unemotional.blog.cz/ | http://whirpy.blog.cz/
http://wilhelminawill.blog.cz/ |